Spoznaj našu ambasádorku | Lucy Bumpkin

Lucy Bumpkin môžete poznať vďaka jej nádherným kresbičkám a maľbám, ktoré priam hladia dušu. A keďže bola aj našou prvou ambasádorkou, rozhodli sme sa ju vám všetkým predstaviť práve týmto rozhovorom, v ktorom na vás čaká mnoho radosti z umenia, lásky k tvoreniu a…

Môžeš sa nám teda, prosím, predstaviť?

Som taká obyčajná pani, ktorá býva s manželom, psíkom a mačkou v jednom malom hlinenom domčeku, v jednej nevýraznej dedine na západnom Slovensku.
Volám sa Lucy, a teší ma. ♥ Na sociálnych sieťach ma niektorí poznáte ako Bumpkinovú.

Aká bola tvoja cesta k umeniu? Chcela si byť umelkyňou od detstva?

Tvorenie ako také ma sprevádza už od malička. Ak sa ma rodičia spýtali, čo chcem ako darček, voľba bola jasná. Skicár.
Keď som však bola dieťa, nebolo toho na výber toľko, koľko je teraz. Asi preto mám potrebu, neustále skicáre a iné veci kupovať. A tak vlastne tvorím stále. Ako malá som dostávala kadejaké knihy o umení. Tých, našťastie, po revolúcii bolo dosť. Takže, vždy som nimi dokázala hodiny listovať a hovoriť si, že raz budem určite umelec…

Dá sa umením v dnešnej dobe uživiť?

Obdobie pre umelcov a ich zárobky rada rozdeľujem na obdobie pred a po covide.
Bohužiaľ, rovnako ako covid kríza, vojna na Ukrajine, prispeli k tomu, že ľudia rozmýšľajú, čo si kúpia. A radšej sú to potraviny, značkové veci. Nesmieme zabúdať, že aj rodičia detí, ktorí by si radi niečo umelecké kúpili, radšej investujú do praktických vecí pre ich ratolesti. No, a tak sa stalo, že to je momentálne extrémne ťažké, a asi 10x do týždňa premýšľam, že pôjdem predávať knihy alebo pracovať u nás na poštu. Síce aj tam by boli stresy, ale vedela by som, že ten príjem je stabilnejší. 
Keď som ešte pracovala v priemysle, roky dozadu ako personalistka, vtedy to bolo fajn. No, viete, každý dospeje do bodu, že chce skúsiť byť sám sebe pánom.

Čím si dodávaš odvahu alebo sa motivuješ, ak ti niečo nejde?

Je iné žiť život, ktorý nám možno nejde podľa predstáv, ako keď vám nejde niečo na papieri. Mne umreli rodičia, všetci, ktorých som mala i nemala. Mamka, nevlastný tato, vlastný tato… Čo je horšie od tohto? Pokazený obrázok? Pokazený koláč, príliš slaná polievka?
Ak sú v našich životoch blízki ľudia živí a zdraví, neexist, aby sme sa pre iné veci trápili. Sme tu príliš krátku dobu na to, aby sme si robili vrásky pre to, čo nám nejde. Okrem toho, mám manžela, ktorý má každé dva týždne nové hobby. Ja len s obdivom sledujem, čo všetko môže jeden človek stíhať robiť. A to ma tiež motivuje. Ísť, hľadať, dívať sa, obdivovať… jednoducho žiť. To stačí.
Neľutujem, no bez stresov to nie je… Ja sa v umeleckej tvorbe pohybujem 16 rokov, ako živnostník, prešla som teda fázami, ktoré mi dali extrémne veľa, a som veľmi vďačná. Si predstavte, že niektorí zákazníci ma podporujú 10 či viac rokov. No, a preto sa stále snažím tvoriť a dúfať, že sa niečo aj predá. ♥

V tvojej tvorbe môžeme nájsť plno zaujímavých a nevšedných tvorov, odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Toto je aj pre mňa záhada. Netuším, kde sa berú. Mala som isté obdobie, kedy sme chodili s manželom do lesa, tam som nachádzala kadejaké konáriky, ulity, no a doma som potom na papieri skúšala, že však z toho by mohli byť aj nejakí tvorčekovia. A tak napríklad vznikli Snivotvory. To prosím pekne vymyslela jedna moja zákazníčka, a nemohla to vymyslieť lepšie. Okrem toho, pred rokmi som si vymyslela svet Lumurmu. Sú to akoby vtáčko-ľudia so špicatým nosom. Veľmi jemní, veľmi láskaví. A takto by sme mohli pokračovať veeeľmi dlho, kým by som pomenovala všetko, čo som si za tých 16 rokov tvorby vymyslela… Mala som obdobie dark - tmavých vecí, detských ilustrácií a teraz mám pocit, že moja tvorba je zrelšia a dospelejšia.
Ale zas je to len fáza, ono zas príde niečo iné. Kreativita nemá hranice, a každému človeku je dostupná. 

Aká je tvoja obľúbená technika?

Všetko. Okrem oleja, to je pre mňa taká alchýmia, že nemám chuť ju prelúskať. A hlavne si myslím, že to vyžaduje viac trpezlivosti, než mám ja.

Aký bol tvoj prvý veľký umelecký projekt?

Neviem veľmi, čo by som sem napísala. Ale skôr to bude o projekte môjho muža, ktorý ma vtiahol do nášho tattoo štúdia - do Bumpkin tattoo, a toto teda prevetralo nielen naše umelecké limity, ale aj nás ako partnerov. Stále to hodnotím ako jedno z najhlúpejších rozhodnutí podnikať so svojim partnerom. Ale umelecky a ľudsky mi to dalo veľa. Skvelých ľudí som stretla. Budúci rok oslávime 10 rokov, no vidím na manželovi, že už veľmi nevládze, a hlavne jeho ruky trpia najviac. Práca tatéra nie je vôbec jednoduchá. Ale teda toto považujem za jeden obrovský umelecký projekt, ktorý, myslím, už nič len tak neprekoná… Dala som do neho svoje srdce, maximum seba, čo som bola schopná…

Aký je tvoj vysnený umelecký projekt? (okrem spolupráce s mmart :D )

Nemám umelecké sny. Veľmi by som chcela naďalej svoje obrázky predávať, tvoriť pekné veci, ktoré tešia obyčajných ľudí. Aby si proste obrázok mohol kúpiť nielen človek, ktorý má kopu peňazí, ale úplne obyčajní, milí ľudia, ktorí ocenia peknosti a nežnosti obrázkové.

No a áno, spolupráca s umeleckým obchodom bola mojím snom už dávno pradávno. V zahraničí je to úplne bežné, tu na Slovensku je to stále akoby novinka. A pritom je to úžasne praktická vec, že existuje človek, ktorý ľuďom pomôže vybrať si materiál, papier, prípadne ich nasmerovať k veciam, ktoré nepoznali.

Mala si už pri tvorení blok? Čo naňho zabralo?

Môj najväčší blok je pri tvorení rodinných portrétov, a teda, tam som sa dostala do slepej uličky, a asi som to aj vzdala, hľadať z nej východ… Nedokážem, neviem, dvíha mi to žalúdok. Stále premýšľam, ako by som  túto stránku ešte v sebe “opravila”, lebo kedysi vznikla kopa kresieb nádherných rodín spod mojich rúk… Ale potom, potom sa čosi stalo, a pokazilo sa to vo mne 😀

Inak bloky nemám. Dokážem kresliť čokoľvek, čímkoľvek a kdekoľvek. Ale ak by som mohla poradiť, na bloky najlepšie funguje kúpiť si napríklad nový skicár, pastelky, pastely. Toto je pre mňa hnací motor, keď mám niečo nové.  A potom ešte funguje, ak sa napríklad človek uvoľní, začne si len tak v skicári čarbať. Nemusíte hneď ísť robiť umelecké dielo. Len si niečo načarbete, odložíte. Možno na druhý deň to vezmete do rúk, vyfarbíte niektoré plochy pastelkou… no a takto sa vždy dá vyjsť z nejakej kreatívnej  krízy.  Alebo si kúpte online kurz, alebo si pozerajte YouTube videá kreatívnych ľudí… Alebo sledujte mňa :D 

Máš svoj umelecký idol? Niekoho, kto ťa inšpiruje?

Idol alebo nejaký vzor v štýloch, či kresbe, grafike nemám. Skôr ma inšpiruje, keď vidím ľudí pracovať s chuťou a vášňou. To ma veľmi poháňa a vtedy mám chuť pracovať aj ja. Ak by som ale mala vymenovať tvorcov a umelcov, ktorých mám rada, tak spomeniem iba pár, napríklad Sandi Hester, Sophia Rapata, šialené dvojičky Little Ghouls alebo romantická víla Guinevere Von Sneeden. A ešte Renoir, Impresionisti, Chagall, a ešte kopec umelcov okolo mňa… 

Čomu okrem maľovania sa venuješ?

Tetujem tradičnou technikou handpoke, pečiem koláče (sem tam), upratujem (každú sobotu)... A to je tak všetko. Starám sa o našu domácnosť a zverinec s mojim mužom. Celkom nudný, ale krásny život. Som za to veľmi vďačná. Ale úprimne, ja fakt skoro stále tvorím, kreslím, modelujem, vymýšľam…

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Záleží od toho, či ideme do štúdia pracovať s manželom. Ak áno, tak ako vždy, on prvý vstáva, nachystá mi kávu (áno, to máme takto)… no, a keď urobíme základné veci okolo seba, letíme tvoriť pre ľudí obrázky na kožu. No, a keď sme doma, tak zase mi nachystá tú rannú kávu, a potom idem niečo vymýšľať, navaríme si a zas niečo vymýšľame. Vyzerá to ako rozprávkový život, ale prežívame kopec stresov. Bez toho, aby sme neustále tvorili, nemáme príjem, takže neberte si zo mňa, z nás, príklad. Buďte vďační za svoju prácu a svoje zamestnanie.

Máš svoju obľúbenú techniku?

Všetko so všetkým. Je v tomto nie som veľmi rozmaznaná. Teda okrem toho oleja…. to je no go.

Čo by si si v umení chcela ešte vyskúšať?

Ťažká otázka, už ani nie že v umení, ale veľmi by som chcela investovať do sublimačnej potlače na textil. Aby som si mohla kúpiť aj secondhandové oblečenie a zdobiť ich svojimi kresbami. Aby sme zase kúsok vedeli recyklovať veci z tejto zapratanej planéty… To je taký môj sen na 2024, ale ako to bude s príjmami, uvidíme. Nedá sa všetko. ♥

Ak by si sa mohla akéhokoľvek umelca (živého alebo mŕtveho) čokoľvek opýtať, čo by to bolo?

Iba Van Gogha ₋ či by sme mohli byť kamaráti. ♥

Blíži sa nám práve obdobie sviatkov, tvoríš aj cez takéto oddychové obdobia?

Joj, jasné, to idem ako raketa :D Ale ja som dostala od vás nádherné plátienka a chcem ich pomaľovať. Ešte mi ostali dve krásne ľanové prírodné a tie určite pokreslím.
Veľmi sa na to teším. ♥

Máš svoj obľúbený obraz?

Veru nemám, ale ja som toho vytvorila toľko, že ja už si to poriadne ani nepamätám. Okrem toho, mám toľko obrázkov v skicároch, že niekedy uvažujem nad tým, že keď umriem, že komu to dať :D komu to odkázať, pretože by som chcela, aby tie obrázky žili ďalej. Viem, že je to čudné, uvažovať nad tým, ale ja mám rada svoje veci asi všetky, každá z nich je kúsok mňa.

Čo by si odkázala svojmu mladšiemu ja?

Lucia, neboj sa!

Lucy bola našou prvou ambasádorkou. Verila nám a s láskou a odhodlaním sa pustila do našich produktov, vďaka ktorým už teraz tiež vznikajú prenádherné veci. Veríme, že aj vďaka tomuto rozhovoru ste ju mohli spoznať trochu lepšie a tešíme sa na ďalšiu kreatívnu a zábavnú spoluprácu. Ak by ste chceli Lucy podporiť, nájdete ju aj na sociálnych sieťach - Facebooku a Instagrame.

A nás tam nájdete, samozrejme, tiež - Facebook TU a Instagram TU.

Zas vidíme (čítame) pri ďalšom blogu.
Tak do tvorenia, priatelia!

Váš tím MMart

Zdroj foto: Lucy Bumpkin